Ako vybrať správny typ úľa: 39×24, Langstroth, Optimal alebo B10

Ako vybrať správny typ úľa: 39×24, Langstroth, Optimal alebo B10

Každý včelár na začiatku svojej činnosti si musí vybrať úľ, ktorý mu bude vyhovovať nielen technicky, ale aj fyzicky. V Českej republike sú najpoužívanejšími typmi rámikovej miery 39×24 (tzv. Adamcova miera), Langstroth a Optimal. Na Slovensku je zas veľmi rozšírený typ B10. Každý z týchto systémov má svoje špecifické nadstavky, výšky a vlastnosti, ktoré ovplyvňujú pohodlie pri manipulácii, zimovaní aj výnos medu.

Rámiková miera 39×24, ktorá bola v minulosti u nás najrozšírenejšia, je do istej miery nahradzovaná rámikovou mierou 39×17, keď sa včelári prikláňajú k jednoduchej obsluhe jednej rámikovej miery v celom úli. Jedna rámiková miera prináša značné výhody, ktoré prevažujú nad nevýhodami.

Rozdiely medzi rámikovými mierami

• Úľ 39×24 (Adamcova miera) má rôzne varianty: 39×17, 39×15, 39×28 a pod., líšia sa výškou nadstavkov.

• Langstroth má svoje varianty: polovičný (half), dvojtretinový (2/3), trojštvrtinový (3/4), 1/1 Langstroth a Jumbo.

• Optimal sa delí na nízky (Optimal nízky) a vysoký (Optimal vysoký) typ.

• B10 na Slovensku: ďalej členený na typy B10 a E10.

Kritériá pre výber rámikovej miery

1. Fyzická sila včelára
   Všetko závisí od toho, ako človek ovláda včelárske remeslo. Ak včelár tzv. vie, čo robí, môže dosiahnuť medný výnos až 100 kg na včelstvo. Toto nie je nesplniteľná úloha – môžete sa o tom sami presvedčiť na našom YouTube kanáli Bioúly. Plný medník môže vážiť až ~30 kg (v Optime nízkom). Ak si vezmeme fakt, že včelár musí robiť zásahy v sezóne aj každý týždeň (doplňovanie medzistien do plodiska, prevesovanie plodu), môže sa príjemný pôžitok z včelárenia obrátiť na nechuť manipulovať s extrémne ťažkými medníkmi. Ak je včelár starší alebo preferuje ľahšiu manipuláciu, volí nižšie nadstavky, napríklad 39×15, 39×17 alebo Langstroth 1/2.

2. Skúsenosti + spôsob včelárenia
   Niektorí včelári kombinujú dve rôzne rámikové miery, iní preferujú jednorámikový systém pre jednoduchšiu formu včelárenia s možnosťou prevesovania plodu, manipulácie s peľovými rámikmi a pod.

3. Zateplenie vs. nezateplené nadstavky
   Zateplené úle polystyrénom a podobnými izoláciami vrátane plastových či polyuretánových úľov nie sú najšťastnejšou voľbou pre včelárenie. Včela je divoké zviera, ktoré nepodľahlo domestikácii ako napríklad diviak pri premene na prasa domáce. Nech už chce človek svojim včelám dopriať čokoľvek, zateplením úľa im veľa dobrého neprinesie. Zateplenie má zmysel iba pri slabých včelstvách, ako sú odložence, ktoré sú uložené v zateplených plemenáčoch, kde aj malé osadenstvo zvládne zohriať viac plodu než je tomu v nadstavku. Teda pri produkčných včelstvách by sme nemali riešiť, koľko je včiel na rámikoch, ale skôr to, či zimujeme na 2 alebo 3 plne obsadených nadstavkoch včiel. Je to podobné, ako keby ste ľadového medveďa chovali na púšti. Včela je zvyknutá na drsné a nehostinné podmienky Álp, nie na vyhriaty priestor. Ak včelstvo cez zimu uhyne, tak je to najčastejšie z dôvodu slabých zásob (včelár podcení zakŕmenie, silné včelstvo musí dostať cca 24 kg cukru na zimu), alebo neliečenia varroázy.

Čo sa deje v zime — zimný chumáč a teplota

• V rámci úľa, keď vonkajšie teploty klesnú pod cca 10 °C, včely vytvoria zimný chumáč.

• Vo vnútri chumáča udržujú teplotu medzi 20–30 °C, zatiaľ čo na okrajoch úľa môže byť teplota výrazne nižšia. Pri mrazoch za stenou úľa mrzne rovnako ako vonku. Na tomto fakte nie je nič zlé – včely udržiavajú v teple zimný chumáč.

• Včelstvo dokáže prežiť aj veľmi nízke vonkajšie teploty (niekedy okolo −35 °C), ak má dostatok zásob a je v dobrej kondícii (obsadá 2–3 nadstavky).

Najrozšírenejší poddruh včely medonosnej v SR: Včela kraňská — kde žije, aké sú jej limity?

• Včela kraňská je pôvodný poddruh včely medonosnej v oblasti Alpy–Karpat, najmä v Slovinsku, Rakúsku, severnom Taliansku, Chorvátsku a časti Slovenska.

• Žije často vo vyšších nadmorských výškach, v horských oblastiach, kde zimy môžu byť dlhšie a chladné, napr. 800–1500 m n. m.

• Je prispôsobená extrémom: dobre zvláda mrazivé dni aj nočné mínusy. Vo vnútri chumáča udržiava vysokú teplotu (20–30 °C), aj keď vonkajšie mrazivé teploty môžu dlhodobo klesať pod −20 °C.

• Najčastejšie ju nájdeme v dutinách starých stromov (lípy, duby, buky, javory) – najčastejšie prirodzené útočisko, alebo v skalných puklinách – v horských oblastiach, kde je málo stromov.

Nie je sa teda potrebné obávať o jej tepelné pohodlie – je geneticky prispôsobená zvládať tieto nehostinné oblasti.

Zhrnutie pre včelárov – odporúčania

• Ak ste začiatočník a nemáte preferencie, za tím Bioúly vám odporúčame akúkoľvek nízkorámikovú mieru ako je Optimal nízky, Langstroth 1/2 či 2/3, 39×17 alebo 39×15. Tieto rámikové miery prinášajú pohodlie hlavne pre včelára. Ako bolo uvedené vyššie – včela žije, kde len môže, a tým, že budete mať vysoké plodisko, nijako včele nepomôžete.

• Ak ste starší alebo ste žena, máte menšiu silu v rukách alebo preferujete menšiu fyzickú záťaž, voľte nižšie nadstavkové rámikové miery – 39×15, Langstroth 1/2.

• Úle vyberte tak, aby vás včelárenie bavilo. Niekto má rád laborovanie a experimentovanie s kombináciou rôznych výšok nadstavkov, niekto zase ocení pohodlie a jednoduchosť nízkorámikového včelárenia.

Včela prežije aj v debne od banánov, alebo v štrbine skaly či v podhľade starej chaty. Nadstavky slúžia hlavne včelárovi pre jednoduchú manipuláciu s včelami. Vysoké medné výnosy nehľadajte vo výške nadstavku, ale vo včasných zásahoch, ako je podnecovanie kŕmením a v neposlednom rade vekom včelej matky.

Na našom YouTube nájdete úplne zadarmo ucelený spôsob včelárenia, ktorý zvládne každý.