Dualita moci: Fenomén dvoch včelích matiek v jednom úli

KAPITOLA I: Prirodzená koexistencia – Tichá výmena (Supersedure)

Najčastejším a úplne prirodzeným prípadom je tzv. tichá výmena. Ide o evolučný mechanizmus, ktorý zabezpečuje kontinuitu včelstva bez rizika osirenia.

1. Spúšťací mechanizmus

K tichej výmene dochádza, keď existujúca matka (Stará) vykazuje známky zlyhávania, ale nie je úplne neplodná.

Nedostatok feromónu: Produkcia kľúčového feromónu 9-ODA (kyselina 9-oxo-2-decénová) v mandibulárnych žľazách klesá pod prahovú hodnotu.
Fyzické poškodenie: Matke chýba noha (nemôže správne merať veľkosť bunky) alebo kladie medzerovitý plod.
Spermatéka: Dochádzajú zásoby spermií (matka kladie trúdov do robotničích buniek).

2. Priebeh duality

Včely narazia niekoľko málo matečníkov (zvyčajne 1–3) uprostred plástu. Po vyliahnutí mladej matky (Dcéra) nedochádza k súboju.

Fáza tolerancie: Stará matka aj mladá matka sa môžu voľne pohybovať po pláste, často sa stretávajú ("trú sa o seba tykadlami") a ignorujú sa.
Doba trvania: Tento stav môže trvať niekoľko týždňov až mesiacov. Sú zdokumentované prípady, keď matka a dcéra spoločne prezimovali a kládli vedľa seba až do nasledujúcej jari.
Chemické vysvetlenie: Predpokladá sa, že stará matka produkuje tak málo feromónu dominancie, že ju mladá matka nepovažuje za rivalku (chemicky ju „nevidí“). Stará matka zároveň už nemá dostatok vitality na útok.

KAPITOLA II: Umelá polygynia – Dvochmatečné systémy

Zatiaľ čo príroda využíva dve matky iba na záchranu, včelári tento stav vyvolávajú umelo s cieľom maximalizácie výnosov. Priekopníkom tejto metódy bol americký vedec C. L. Farrar (Farrarova metóda).

1. Princíp dvochmatečného včelárenia

Cieľom je vytvoriť v jednom úli obrovskú populáciu včiel (až 100 000 jedincov), ktorá dokáže využiť znášku efektívnejšie než dve oddelené včelstvá.

Technologická schéma:
Spodné plodisko: Matka A.
Materská mriežka: Oddeľuje matky.
Medník (spoločný priestor): Tu sa stretávajú robotnice oboch matiek. Včely si nekonkurujú, feromóny sa miešajú.
Materská mriežka: Ďalšie oddelenie.
Horné plodisko: Matka B.

2. Prečo sa matky nezabijú?

V tomto systéme sú matky fyzicky oddelené mriežkou. Nemôžu sa k sebe dostať a bojovať.

Feromónový zmätok: Včely (robotnice) cirkulujú celým úľom. Nosia feromón od matky A k matke B a naopak. Včelstvo sa tak zjednotí pod „duálnou chemickou identitou“. Včely nerozlišujú, čie sú dcéry.
Ekonomika: Dve matky nakladú 2× viac vajíčok $\to$ 2× viac robotníc $\to$ ale réžia (kúrenie, strážkyne) rastie pomalšie. Výsledok je disproporčný nárast medu (často 300 % oproti jednomatečnému včelstvu).

3. Problémy metódy

Výška úľa: Dvochmatečné včelstvo môže mať na výšku 2 metre (6–8 nástavkov Langstroth). Manipulácia je fyzicky extrémne náročná.
Dominancia: Ak sa odstráni mriežka, mladšia alebo vitálnejšia matka zvyčajne tú druhú zabije. Včelstvo sa na jeseň vracia k monogynii (jedna matka je odstránená včelárom alebo včelami).

KAPITOLA III: Biologické anomálie a Pseudo-polygynia

Okrem tichej výmeny existujú situácie, keď pravidlo jednej matky zlyháva inak.

1. Dočasná polygynia po rojení (Afterswarms)

V silných včelstvách sa po vyrojení starej matky (prvoroj) liahnu mladé matky. Niekedy sa stane, že sa vyliahne viac panušiek naraz (panuška = čerstvo vyliahnutá matka).
Ak včelstvo plánuje ďalšie rojenie (druhoroj/poroj), včely bránia panuškám v súboji. Môžete tak vidieť 3–5 neoplodnených matiek behať po plástoch, ktoré sú „strážené“ hradbou robotníc, kým neodletia s rojom.

2. Včela medonosná kapská (Apis mellifera capensis)

Tento poddruh z Južnej Afriky je biologickým unikátom.
U línie capensis je polygynia (viac matiek v úli) bežnejšia a stabilnejšia.
Ich robotnice sú schopné tzv. thelytokie – z neoplodnených vajíčok kladených robotnicami sa liahnu samice (nové matky), nie trúdovia. To úplne mení dynamiku boja o moc.

KAPITOLA IV: Včelárska prax – Ako využiť dve matky?

Pre bežného včelára v ČR (Adamcova miera, Optimal) je permanentný dvochmatečný systém zložitý. Využíva sa však dočasná dvojsystémovosť.

Metóda „Spájanie cez noviny“ na jarný rozvoj

Včelár má na jar slabšie včelstvo s vlaňajšou matkou.
Zároveň má prezimovaný záložný odloženec s mladou matkou.
V čase kvitnutia čerešní nasadí odloženec na včelstvo, oddelený len listom novín (alebo mriežkou).
Výsledok: Obe matky kladú na obrovský nárast lietaviek do hlavnej znášky (repka/agát).
Neskôr sa mriežka odstráni a včely si vyberú tú lepšiu (zvyčajne mladšiu).