Česky (CZK)Od prežitia k rozmnožovaniu: Prečo sa včelstvo rojí
Úvod
Aby sme pochopili, prečo zdanlivo pokojný oddelek z predchádzajúceho roka prechádza v nasledujúcej sezóne do masívnej rojovej nálady, je potrebné nazerať na včelstvo ako na jeden superorganizmus, ktorý práve prechádza fázou dospievania. To, čo včelár často vníma ako náhlu zmenu správania, je v skutočnosti dlhodobo pripravovaný biologický proces riadený populáciou včiel, množstvom plodu, zásobami aj feromónmi matky.
Rojenie predstavuje bunkové delenie tohto superorganizmu – a rovnako ako sa v prírode nerozmnožuje nedospelý jedinec, nerozmnožuje sa (za normálnych okolností) ani oddelek. Najprv musí dosiahnuť dostatočnú veľkosť, vytvoriť stabilnú populáciu, vybudovať zásoby a úspešne prezimovať. Až vo chvíli, keď včelstvo vyhodnotí, že splnilo podmienky pre vlastné prežitie a ďalší rast už neprináša zásadnú výhodu, dochádza k prepnutiu z režimu prežívania do režimu reprodukcie. Práve vtedy sa začínajú objavovať prvé príznaky rojovej nálady a včelstvo sa pripravuje na svoje prirodzené rozmnoženie.
KAPITOLA I: Prvý rok – Biológia oddeľku (Pud sebazáchovy)
Novozaložený alebo zakúpený oddelek (typicky na 5 rámikoch) nepredstavuje plnohodnotné, dospelé včelstvo. Z biologického hľadiska ide o fragment, akýsi „stavebný tím“, ktorého jediným evolučným cieľom pre danú sezónu je neuhynúť v zime.
Prečo sa oddelek (v dostatočne veľkom úli) v prvom roku nerojí?
Absolútny deficit biomasy
Oddelek nedisponuje dostatkom včiel na to, aby sa mohol rozdeliť. Ak by sa vyrojil malý oddelek, prvoroj by bol príliš slabý na to, aby si do zimy stihol postaviť hniezdo a zabezpečiť zásoby.
Presýtenie feromónom (QMP)
Matka v oddeľku produkuje fyziologické množstvo materského feromónu, ktoré sa však v tomto prípade delí medzi iba približne 10 000 až 15 000 včiel. Koncentrácia feromónu na jednu robotnicu je taká obrovská, že úplne potláča akýkoľvek inštinkt k stavbe matečníkov.
Pohltenie energie stavbou
Prinášaný nektár a vyprodukovaná energia smerujú primárne do stavby nového voskového diela (medzistienok) a do kŕmenia plodu. Včelstvo nemá žiadne energetické prebytky.
Všetka sila superorganizmu je v prvom roku smerovaná do tzv. somatického rastu (budovania vlastného „tela“ – úľového priestoru a populácie).
KAPITOLA II: Zimný zlom (Vznik dlhovekej generácie)
Na konci leta (august a september) sa liahne zimná generácia včiel (dlhoveké včely). Tieto robotnice sa neopotrebúvajú intenzívnym kŕmením plodu ani dlhými letmi za znáškou. Vďaka tomu si vytvárajú mohutné tukové teliesko a vysoké zásoby bielkoviny vitellogenínu, ktoré im umožňujú prežiť zimné obdobie. Zatiaľ čo letná včela žije spravidla len niekoľko týždňov, zimná včela môže prežívať niekoľko mesiacov.
Biologická batéria včelstva
Tukové teliesko funguje ako zásobáreň energie, živín aj dôležitých látok pre imunitný systém. Práve z týchto rezerv zimné včely počas predjaria vyživujú prvú generáciu lariev, keď v prírode ešte často nie je dostatok peľu ani nektáru.
Prezimovanie a jarný reštart
Počas zimy vytvárajú včely zimný chumáč, v ktorom udržiavajú matku a neskôr aj prvý plod v potrebnej teplote. Hneď ako sa na jar oteplí, včelia matka začne opäť intenzívne klásť a zimné včely vychovávajú novú generáciu robotníc.
Práve tu dochádza k zásadnému zlomu. Včelstvo už nemusí investovať väčšinu energie do prežitia a budovania základnej populácie. Vďaka prezimovaným zásobám, vystavanému dielu a silnej generácii zimných včiel získava obrovský náskok pre jarný rozvoj včelstva a jarnú populačnú explóziu, ktorá pripravuje pôdu pre ďalší vývoj a prípadné rojenie včiel.
KAPITOLA III: Druhý rok – Pohlavná dospelosť (Reprodukčný pud)
V jarnom období druhého roka už nejde o malý oddelek. Úľ obýva plne stabilizovaná kolónia, ktorá sa prebúdza do znáškovej hojnosti. Dochádza k ontogenetickému zlomu.
1. Jarná populačná explózia
Zimné včely vychovajú prvú masívnu jarnú generáciu. Včelstvo štartuje s obrovskou výhodou – má vystavané dielo a matka môže nerušene klásť tisíce vajíčok denne. Populácia rastie exponenciálne z 15 000 na 50 000 a viac jedincov.
2. Feromonálny kolaps (Dilution effect)
Tu včelstvo naráža na fyziologické limity matky. Feromón, ktorý minulý rok stačil na „umlčanie“ celého úľa, sa teraz riedi medzi obrovskú masu včiel. Koncentrácia na jedinca klesá pod kritickú prahovú hodnotu. Včely na periférii úľa dostávajú chemický signál, že matka slabne, a inštinktívne zakladajú misky matečníkov.
3. Kríza nezamestnanosti mladušiek
Matka dosahuje maximum svojich možností a zakladie všetky voľné bunky. Liahnu sa ďalšie a ďalšie tisíce mladušiek s plnými hltanovými žľazami, ktoré však nemajú koho kŕmiť. Superorganizmus dosiahol dospelosť, jeho kapacita na somatický rast sa vyčerpala a prepína sa do rozmnožovacieho pudu.
ZÁVER A VÝNIMKA: Falošný biologický strop a priestorová pasca
Zdravé včelstvo teda prvý rok rastie a druhý rok, po dosiahnutí svojho biologického stropu, sa logicky rozmnožuje (rojí sa). Existuje však jedna kritická výnimka, na ktorú prax často naráža:
Aj ten najmenší, čerstvo založený oddelek sa vyrojí, ak je ponechaný v stiesnenom priestore.
Ak včelár umiestni päťrámikový oddelek do malého plemenáča a včas ho nepreloží do veľkého úľa, priestor sa čoskoro zaplní. Hneď ako matka zakladie poslednú voľnú bunku a lietavky zanesú zvyšok priestoru nektárom, nastáva absolútna priestorová kongescia.
Včelstvo narazí na „falošný strop“. Hoci nedisponuje 50 000 včelami, fyziologické spúšťače sú úplne identické ako pri prerastenom produkčnom včelstve:
- Matka nemá fyzicky kam klásť.
- Liahnuce sa mladušky nemajú komu odovzdať materskú kašičku.
- Chýba priestor na vloženie medzistienok a stavbu.
V tejto bezvýchodiskovej situácii je pud sebazáchovy (rast) skratovaný fyzickým limitom úľa. Oddelek je stenami plemenáča donútený predčasne dospieť a napriek svojej slabosti spúšťa rojenie – iná cesta preň neexistuje. Je to ultimátny dôkaz, že rojenie nie je viazané iba na absolútne množstvo biomasy, ale predovšetkým na krehkú rovnováhu medzi silou včelstva a dostupným vnútorným priestorom.
