Česky (CZK)
English (EUR)VČELÍ GLADIÁTORI: Boj na život a na smrť
Úvod
Snáď každý včelár pri čistení podložiek alebo jarnej kontrole podmetu našiel na dne úľa mumifikovanú mŕtvolu sršňa. Tento nález nie je náhodný. Je to tichý dôkaz o neľútostnej bitke, ktorá sa odohrala v temnote úľa. Včelie česno (vstup do úľa) nie je len vchodom do hniezda; je to hraničný priechod a gladiátorská aréna v jednom.
Z pohľadu etológie a sociobiológie včela medonosná nepozná zľutovanie. Na obranu svojho superorganizmu a nahromadených zásob využíva fascinujúci arzenál chemických zbraní, fyzického boja aj extrémnych termodynamických taktík.
KAPITOLA I: Strážne oddiely a chemické poľnice
Obrana úľa nie je vecou náhody, ale striktnej deľby práce (polyetizmu). Skôr než sa včela stane lietavkou (približne v 20. dni svojho života), prechádza fázou strážkyne (Guard bee).
Strážkyne hliadkujú na letáči v typickom postoji: zdvihnutý prvý pár nôh, mierne roztvorené krídla a otvorené hryzadlá, pripravené na okamžitý výpad. Každá prilietajúca včela je podrobená bleskovej pachovej kontrole. Strážkyne svojimi tykadlami „prečítajú“ chemický profil (kutikulárne uhľovodíky) na pancieri prichádzajúcej včely. Ak pach zodpovedá vôni vlastnej matky a úľa, včela prejde. Ak nie, nasleduje okamžitý útok.
Akonáhle strážkyňa deteguje hrozbu, vypustí do vzduchu poplašný feromón.
- Izopentylacetát (IPA): Produkovaný Koschevnikovovou žľazou pri žihadle. Silno vonia po prezretých banánoch. Tento feromón funguje ako rozbuška – okamžite mobilizuje včely vo vnútri úľa, ktoré sa v masách hrnú von, aby sa pripojili k obrane.
- 2-Heptanón: Produkovaný v hryzadlových žľazách. Má anestetické účinky a včely ho používajú pri hryzení menších narušiteľov (napr. vijačiek), ktoré tým paralyzujú.
KAPITOLA II: Pád titána (Obrana proti sršňom a osám)
Keď sa na letáči objaví sršeň obyčajný (Vespa crabro), včely čelia obrovi. Sršeň je niekoľkonásobne väčší, jeho chitínový pancier je extrémne tvrdý a jeho mohutné hryzadlá dokážu včelu prehryznúť na polovicu. Bodnutie včelieho žihadla často po tvrdom pancieri sršňa len neškodne skĺzne.
Európske včely si však proti týmto obrnencům vyvinuli unikátnu stratégiu, ktorá pripomína útok rímskej pechoty na slona. Ide o termo-asfyktickú obranu (Tepelnú guľu).
1. Obkľúčenie
Akonáhle sršeň pristane na česne alebo vnikne do podmetu, strážkyne naň neútočia po jednej. Vďaka poplašnému feromónu sa na votrelca zosype 30 až 50 včiel naraz.
2. Zakliesnenie
Včely sa do sršňa nezahryzávajú primárne preto, aby ho zabili hryzadlami. Snažia sa pevne zachytiť jeho nôh, krídel a tykadiel, čím ho úplne znehybnia. Včely vytvoria okolo sršňa pevnú živú guľu.
3. Upečenie zaživa
Akonáhle je sršeň uväznený, včely v guli odpoja svoje krídla od lietacích svalov. Následne začnú letovým svalstvom v hrudi extrémne rýchlo vibrovať (rovnako ako keď v zime zahrievajú chumáč).
4. Fyzika smrti
Teplota vo vnútri včelej gule počas niekoľkých minút stúpne na 47 °C. Zároveň dramaticky vzrastie koncentrácia oxidu uhličitého. Sršeň má letálny tepelný limit na úrovni približne 45 až 46 °C. Včely medonosné však vydržia teplotu až 50 °C. Rozdiel iba niekoľkých stupňov Celzia rozhoduje o živote a smrti. Sršeň sa vo vnútri gule upečie a udusí, zatiaľ čo včely zásah prežijú.
Mŕtvy sršeň na dne úľa, s mierne ohryzenými krídlami, je pamätníkom práve tejto brilantnej termodynamickej taktiky.
KAPITOLA III: Bratovražedný boj (Mechanika včelej lúpeže)
Najbrutálnejšie bitky sa však nevedú medzidruhovo, ale v rámci vlastného druhu. Keď v prírode v lete vyschne zdroj nektáru (nastane bezznáškové obdobie), silné včelstvá začnú sliediť po okolí. Akonáhle objavia slabšiu kolóniu, odloženec alebo zle zúžené česno, vypukne lúpež – čistá občianska vojna o zdroje.
1. Taktika lúpiacej včely (Sliedilky)
Lúpiaca včela sa na česne správa úplne inak než vracajúca sa domáca lietavka. Lietavka s nektárom „spadne“ na letáč a okamžite, ťažko beží dovnútra.
Sliedilka lieta pred česnom cik-cak (tzv. kyvadlový let), hľadá medzery v obrane. Keď pristane, má nohy široko rozkročené a zadoček zdvihnutý, pripravená kedykoľvek odletieť. Ak sa jej podarí prekĺznuť, nasaje plné volátko medu a vráti sa do svojho úľa, kde tancom naverbuje stovky ďalších gladiátorov.
2. Mechanika bitky
Akonáhle včelia lúpež prepukne naplno, česno napadnutého úľa sa mení na jatky.
- Bojovníčky (obránkyne aj útočníčky) sa do seba zakliesňujú nohami a hryzadlami.
- Cieľom je znehybniť protivníka a nájsť mäkké miesto medzi chitínovými platničkami panciera. Na to slúžia ostré hryzadlá, ktorými si včely navzájom odhryzávajú krídla a trhajú nohy.
- Nakoniec prichádza smrtiaci úder žihadlom. Vzhľadom na to, že povrch tela včely (na rozdiel od cicavcov) je krehký, žihadlo so spätnými háčikmi sa pri bodnutí do hmyzieho tela často nevytrhne. Včela súpera bodne a vstrekne plnú dávku jedu.
- Na letáči aj na zemi pred úľom sa hromadia typicky do klbka stočené, mŕtve včely s vysunutými žihadlami.
3. Pád pevnosti
Ak je presila príliš veľká a strážkyne padnú, lupičky vniknú do úľa. Rozhryzú voskové viečka zásob (charakteristická hrubá vosková drvina na podložke úľa) a nemilosrdne vylúpia plásty do sucha. V mnohých prípadoch zabijú aj domácu matku.
Tu nastupuje najkrutejší biologický pragmatizmus superorganizmu: Akonáhle je matka napadnutého úľa mŕtva, jej feromón vyprchá. Zvyšné obránkyne stratia dôvod bojovať. Namiesto toho, aby padli do poslednej včely, často nasajú zvyšok vlastných zásob a pripoja sa k lupičkám, s ktorými odletia do ich víťazného úľa. Včelstvo nepozná sentiment, pozná len zachovanie genetickej kontinuity a prežitie, hoci aj za cenu zrady vlastného domova.
